O projekte

Referenčný slovník Lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989 podáva charakteristiku pojmov, subjektov, inštitúcií, tendencií, ktoré konštituovali a stále tvoria súčasť literárnej kultúry od roku 1989 do súčasnosti. Zúžené časové a tematické hľadisko, uplatnené pri zostavovaní slovníka, vymedzuje priestor, ktorý – napriek tomu, že je aktuálny a týka sa prakticky celej súčasnej kultúry – ostával doteraz bez koncíznej a komplexnej reflexie. Toto informačné a poznatkové vákuum spôsobuje viaceré nedorozumenia vo výskume, ako aj v medzikultúrnom dialógu, takže jedným z ústredných cieľov slovníka je vysvetlenie kľúčových prvkov literárnej kultúry, či už ide o inštitúcie alebo o poetologické a teoretické tendencie. V súhrne tak slovník napomáha porozumeniu aktuálneho diania v literatúre a kultúre, prípadne udalostí v nedávnej minulosti.

Slovník svoj primárny výskumný záber ohraničuje obdobím od roku 1989 po súčasnosť, časovú os však ponecháva otvorenú vzhľadom na fakt, že prechod od minulosti do prítomnosti je pohyblivý. Výskum jednotlivých tvorcov hesiel tak nezačína rokom 1989, ak si to povaha skúmaných javov vyžaduje. Uvedený spoločensko-politický medzník predstavuje orientačný bod na časovej osi ako ohraničenie konkrétnej historickej etapy, ako ruptúra v dejinnej kontinuite Slovenska symbolicky zosobnená Nežnou revolúciou v novembri 1989, po ktorej došlo k zásadnej zmene spoločenských podmienok pre umenie a kultúru.

Z rozsiahlej histórie pojmu kultúra, na ktorý sa nazerá filozoficky, antropologicky, behaviorálne či ekonomicky, je v tejto publikácii uplatnený prístup ku kultúre v priereze jej viacerých úrovní.

Na všeobecnom základe je to kultúra „ako systém kategórií a predpokladov, umožňujúcich činnosť a tvorivé výstupy [products], [...] ako aj samotné výstupy nejakej spoločnosti“ (Culler 1999) a tiež ako druh „špecifického poľa kultúrnej produkcie, jedného z relatívne autonómnych priestorov sociálnych aktivít, ktorý je v interakcii s ďalšími poľami sociálnych aktivít odlišného zamerania (najmä politické, ekonomické, mediálne)“ (Šrank 2015, s. 7; tiež Bourdieu 2010). Na kultúru však možno nahliadať aj inak než cez vecné výdobytky, produkty a ekonomické vzťahy. Je to pohľad na kultúru ako na „kupolu“ (metafora Dany Podrackej) budovanú hierarchicky zo širokých základov smerom k vrcholu, ako na súhrn individualizovaných kultúrnych úsilí smerujúcich k zjednocujúcej identite a zmnožovaniu duchovných hodnôt; úsilí, ktoré kultúru a jej identifikačné znaky dynamicky a dialekticky formujú. Takáto kultúra zahrnuje v sebe ako podmnožiny jednotlivé kultúrne zložky a zmenou týchto zložiek mení čiastočne alebo podstatne svoju podobu aj kultúra.

Lexikón dáva jednotlivými heslami tiež odpoveď na otázku, aká bola a je literárna kultúra súčasnosti a s ňou spojenej bezprostrednej minulosti. Predmetom výskumu lexikónu sú činnosti a výsledky tvorivej činnosti, ktoré majú zásadný podiel na formovaní literárnej kultúry. Do výberu sú zahrnuté najmä tie, ktoré významným spôsobom diachrónne utvárali literárnu kultúru po roku 1989 a synchrónne ju tvarovali. Dôležité miesto v lexikóne majú literárnoteoretické heslá vymedzujúce poetiku, autorské postoje a vlastnosti literárnych diel alebo literárnych pohybov a tendencií. Heslá o literárnych časopisoch, vydavateľstvách umeleckej literatúry, spisovateľských a stavovských organizáciách, literárnych cenách a súťažiach okrem štandardných súradníc o čase, priestore, vecnej náplni a personálnom obsadení podávajú tiež informácie o presahu k vyšším úrovniam literárnej kultúry, kde majú svoje jedinečné miesto.

Sumár literárnokultúrnych jednotiek sa rádovo ráta v stovkách a kritériom pre selekciu do lexikónu sa stal axiologický princíp, ktorý sa odvíja od ich celkového významu pre literárnu kultúru po roku 1989. Princíp relevancie je tiež uplatnený pri prezentácii hesiel, ktoré majú dva stupne: hlavné heslá majú najväčší rozsah a štruktúrovanú osnovu, sekundárne heslá majú jednoduchú, no pritom rozvinutú charakteristiku. Dôležitým prvkom lexikónu je sieťovanie informácií, ktoré je optimalizované pri online použití slovníka. V printovej príručke ide najmä o signalizáciu usúvzťažnenia hesiel, ktorých komplementárne časti na seba navzájom odkazujú a umožňujú dopĺňať a spresňovať svoje výklady.

Heslá vznikali ako výskumy autorov jednotlivcov alebo autorských dvojíc, ktorých výstupy boli posúdené dvojstupňovou kontrolou. Cieľom bolo dosiahnuť vecnosť, informačnosť a objektívnosť hesiel, ale tak, aby sa v nich úplne nepotláčal individuálny, autorský pohľad na analyzovanú literárnokultúrnu jednotku.

Predmetom lexikónu sú javy a tvorivá činnosť literárnej kultúry s jej konkrétnymi výstupmi, ktoré začínali alebo pokračovali po roku 1989 a pretrvávajú do súčasnosti. Tento aspekt sme zohľadnili pri voľbe online verzie Lexikónu, kde je umožnené ďalšie dopĺňanie a spresňovanie informácií, presúvanie váhy a relevancie podľa zmenenej situácie a udalostí, ktoré práve prebiehajú alebo sa ešte len stanú.

Referenčný slovník Lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989 vznikol ako výstup dlhodobého literárnovedného výskumu Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy, Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove), ktorý sa začal krátko po roku 2000 vedeckým seminárom s konferenčným zborníkom Kontexty tvorby Václava Pankovčína (2001). Od tohto roku pokračuje nepretržité systematické bádanie slovenskej literatúry a literárnej kultúry po roku 1989, ktorého súčasťou sú pravidelné medzinárodné konferencie, publikácie v podobe vedeckých zborníkov, monografií, literárnokritických antológií a ročných hodnotiacich statí slovenskej prózy a poézie.

Prešovská literárnovedná slovakistika preukázala, že má predpoklady stať sa centrom výskumu slovenskej literatúry po roku 1989. Počas riešenia viacerých vedeckých grantov nazbierala cenné archívne dáta a materiály, vybudovala si rozsiahlu dátovú a archívnu knižnicu a veľkosť svojho potenciálu preukazuje počtom autorských a kolektívnych monografií s danou problematikou a v neposlednom rade sústavnou recenzistikou v literárnych časopisoch na Slovensku a v zahraničí. Pre potreby lexikónu a riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0666/22) Slovenská literárna kultúra po roku 1989 (slovník pojmov, subjektov a inštitúcií) sa počet riešiteľov rozšíril o ďalších bádateľov z akademického prostredia, ktorí svojím vedeckým zameraním dokázali kompetentne pokryť základné i parciálne oblasti z literárnej kultúry (R. Bílik, P. Miskovics, J. Juhásová, P. Zajac a ďalší).

Z povahy výskumu, ktorý sa dotýka kontinuálnych a stále prebiehajúcich, dynamických procesov, vyplynula intenzívna spolupráca so zástupcami literárnej kultúry, ktorí sú zároveň objektmi výskumu. Predstavitelia rôznych inštitúcií či časopisov poskytli riešiteľskému kolektívu nielen archívne materiály, ale aj ich supervíziu. Do lexikónu sú zaradené literárnokultúrne jednotky, ktoré vznikli alebo pôsobili v literárnej kultúre na Slovensku v rozmedzí rokov 1989 – 2025. Takéto vymedzenie súvisí s nevyhnutným ohraničením výskumu, s koncentráciou bádateľského záberu a so selekciou javov. Spoločným prvkom hesiel je uvádzanie názvu hesla, krátka definícia alebo charakteristika literárnokultúrnej jednotky a následne jej podrobná explikácia. Heslo uzatvárajú literárne, prípadne ďalšie zdroje, ktoré boli použité pri napísaní hesla, ako aj referenčné zdroje, prostredníctvom ktorých si čitateľ môže doplniť informácie spojené s heslom. Štruktúra hesiel varíruje podľa typu skúmanej jednotky. Do lexikónu sú ako heslá zaradené literárnovedné termíny, ktoré sú stručne charakterizované a sémanticky vysvetlené, a to aj v ich diachrónii a v literárnokultúrnych súvislostiach po roku 1989. Ako heslá sú spracované vybrané literárne časopisy, ceny a súťaže, inštitúcie, vydavateľstvá a iné organizácie či podujatia, ktoré reprezentujú diferencovaný charakter literárnej kultúry na Slovensku v rokoch 1989 – 2025. Štruktúra týchto hesiel zahŕňa časovú osnovu, obsahovú náplň činnosti, personálne obsadenie a ilustruje tiež niektoré dôležité medzníky a udalosti subjektov.

Slovník je určený pre vedecké účely so širokým spektrom uplatnenia; okrem primárnych oblastí literatúry a kultúry má presahy s estetikou, históriou, filozofiou, sociológiou, politológiou a ďalšími humanitnými vednými odbormi. Heslá stanovujú základné aj pokročilé definície aktérov, subjektov a tendencií literárnej kultúry po roku 1989, ktoré slúžia ako východisko či potrebný konsenzus pre pokračovanie ďalších výskumov. Lexikón nepriamo napĺňa tiež štatút študijnej príručky pre školy, ktorých kurikulárnou súčasťou sú poznatky z literárnej kultúry na Slovensku.

Ján Gavura, editor

Doc. Mgr. et Mgr. Ján Gavura, PhD. (zodpovedný riešiteľ) je docent na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej len FF PU). Od polovice deväťdesiatych rokov sa profiloval ako literárny kritik domácej a zahraničnej poézie a výber z týchto hodnotiacich článkov publikoval knižne pod názvom Lyrické iluminácie: kritiky a interpretácie 1997 - 2010 (2010). Postupne sa začal viac zameriavať na literárnohistorické súvislosti s presahmi k semiopoetike a komparatistike. Knižne vydal literárnohistorickú monografiu Ján Buzássy (2008, Prémia Literárneho fondu, Cena rektora PU v Prešove) a monografiu zachytávajúcu dvojníctvo a literárnu depersonalizáciu v poézii pod názvom Iné ja. Lyrický subjekt ako objekt básnickej introspekcie (2014). Je autorom 6 štúdií v karentovaných časopisoch a periodikách v databázach (SCOPUS a WoS). V pozícii zodpovedného riešiteľa viedol štyri VEGA granty a jeden APVV projekt: (VEGA 1/0666/22) Slovenská literárna kultúra po roku 1989 (slovník pojmov, subjektov a inštitúcií); (VEGA 1/0523/18) Lexikón slovenskej literatúry a kultúry 1989 - 2015 (autori, diela, procesy a intermediálne presahy); (VEGA 1/0048/13) Súčasná slovenská literatúra a kultúra v súradniciach európskeho umenia; (VEGA 1/0086/09) Kultúrno-historické udalosti 20. storočia a ich umelecká reflexia v Strednej a Západnej Európe; (APVV-18-0043) Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989. Na svojom konte má tiež rozsiahlu edičnú činnosť, ktorá aktuálne prevyšuje viac než 30 vedeckých a umeleckých publikácií; medzi nimi vedecké súborné dielo Laca Novomeského (2010) a Valentína Beniaka (2012), 12 zväzkov edície TOP 5 – slovenská literatúra v odbornej reflexii (12 zväzkov). V súvislosti s tematikou grantu pripravil do tlače slovník s názvom Malý lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989. Prolegomena (2021) a rozsiahly Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 (2024, v spolueditorstve s Martou Součkovou), v ktorom je zaznamenaných 178 hesiel s charakteristikou diel vydaných po roku 1989. Úlohy v rámci grantu: hlavný supervízor a editor, vedúci pracovnej skupiny skúmajúcej poéziu. Hlavný autor a editor portálu: spoluautor úvodu, revízia a autorstvo štúdií.

Prof. PhDr. Marta Součková, PhD. (zástupkyňa projektu) je profesorka na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií na FF PU. Jej výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu sú: ponovembrová slovenská literatúra, literárna kritika, intertextualita a intermedialita, genderové štúdiá. Je autorkou monografií Personálna téma v prozaickom texte (2001) a P(r)ózy po roku 1989 (2009), skrípt Osobnosti a osobitosti slovenskej prózy 80-tych a zač. 90-tych rokov (1993) a Prozaické debuty v 80. a 90. rokoch (1994), P(r)ózy po roku 2000 (2021)viac ako 80 štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch a 2 štúdie v karentovanom časopise World Literature Studies. Je organizátorkou (desiatich) medzinárodných konferencií o slovenskej literatúre po roku 1989, neskôr po roku 2000 a editorkou zborníkov z nich, editovala aj výber Jozef Cíger Hronský. Prózy (2008) a Milo Urban. Prózy (2012); spolu s J. Gavurom a R. Kittom edituje literárnokritické publikácie TOP 5 (slovenská literárna a výtvarná scéna 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 v odbornej reflexii). Spolupracovala i na kolektívnom projekte Slovník slovenských spisovateľov (ed. V. Mikula, 1999, česky 2005). Naposledy vydala výber zo svojich kritík Do poslednej bodky (2015) a pripravila antológiu slovenskej poviedky 20. storočia, ktorá vyšla v maďarčine s názvom Modern Dekameron (2016). V roku 2017 pôsobila ako redaktorka časopisu Romboid. Je zodpovednou riešiteľkou vedeckých grantov, naposledy VEGA 1/0609/13, Osobnosti a osobitosti slovenskej literatúry po roku 2000 v intermediálnom kontexte. Bola členkou projektu APVV-18-0043 Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989. Úlohy v rámci grantu: hlavná supervízorka a editorka, vedúca pracovnej skupiny skúmajúcej prózu. Hlavná autorka a editorka portálu: spoluautorka úvodu, revízia a autorstvo štúdií.

Doc. PhDr. Marcel Forgáč, PhD. je docent na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu: svetová literatúra 20. a 21. storočia, súčasná slovenská literatúra, genológia a medziliterárnosť, literárna kritika, literárna komparatistika. Je autorom monografie Existencializmus a slovenská literatúra (interpretácia foriem existenciálnej rétoriky v dielach Dominika Tatarku, Jána Johanidesa a Rudolfa Slobodu) (2014). Je autorom desiatky štúdií, recenzií a kritík na tému súčasnej svetovej a slovenskej literatúry, ktoré publikoval v domácich i zahraničných časopisoch (RAK, Romboid, World Literature Studies, Host) a konferenčných zborníkoch. Medzi zásadné práce autora patria štúdie Jarošovo "defenzívne čítanie" magického realizmu (In: World Literature Studies, 2016, č. 2, s. 18-28), Filozofujúca literatúra (In: Filosofické reflexe umění. Praha: Togga 2010, s. 371 – 391) či Situácia postáv v tvorbe Ivany Dobrakovovej (I. Dobrakovová: Toxo). (In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 II. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2014, s. 112 – 116). Bol riešiteľom vedeckých grantov: Vývinové problémy svetovej literatúry 20. storočia (KEGA 046PU-4/2012) a Genologické a medziliterárne štúdie (VEGA 1/0025/09). Úlohy v rámci grantu: supervízor filozofických aspektov súčasnej literatúry, autorstvo a revízia štúdií pre portál v oblasti próza, súčasná slovenská literatúra v kontexte európskej literatúry.

Doc. Mgr. Pavol Markovič, PhD. je docent na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu: súčasná slovenská literatúra, literárna kritika, staršia slovenská literatúra, komparácia poetík starších a novších období slovenskej literatúry a výskum ich poetologických parametrov, genológia, interdisciplinarita. Je autorom monografie Interpretačné horizonty staršej slovenskej literatúry (2012) a desiatok štúdií a recenzií na tému súčasnej slovenskej literatúry (interpretačný, komparatistický, literárnokritický prístup) a staršej slovenskej literatúry. Pravidelne prispieva do cyklu Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry, organizovaného Ústavom slovenskej literatúry SAV. Pripravuje aj literárnokritické štúdie o dielach súčasnej slovenskej literatúry, pravidelne publikované v zborníkoch Top 5 (2012 – 2017) a v tematických zborníkoch K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 (I. – V.) a ich pokračovaniach, zaoberajúcich sa literatúrou po r. 2000. Prispieva do odborných literárnovedných periodík (Litikon, Slovenská literatúra, Vertigo). Bol riešiteľom vedeckých grantov Teória umeleckého diela (VEGA 1/3270/06) a Genologické a medziliterárne štúdie (VEGA 1/0025/09) a v súčasnosti participuje na projekte Dejiny etiky na Slovensku I. (16.-18. storočie) (KEGA 011PU-4/2015). Úlohy v rámci grantu: bádateľ historiografických a filozofických aspektov súčasnej literatúry, autorstvo a editácia štúdií pre portál v oblasti experimentálna poézia a súčasná próza, prepojenie kultúry, filozofie a literatúry.

Doc. Mgr. Garbiela Mihalková, PhD. je docentka na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu: súčasná slovenská literatúra, literárna kritika, staršia slovenská literatúra, genológia (próza). Je autorkou monografií Medzi poviedkou a románom : interpretačné prieniky do prozaických textov Rudolfa Slobodu (2011) a K podobám slovenskej krátkej prózy po roku 1956 (novela Jána Johanidesa a poviedka Jaroslavy Blažkovej (2021), ako aj desiatok štúdií na tému súčasnej slovenskej literatúry, viaceré v nich karentovaných časopisoch. Bola riešiteľkou vedeckých grantov VEGA a KEGA, v ktorých sa pripravovali e-kurzy a nové témy zo slovenskej literatúry a kultúry. Teória umeleckého diela (VEGA 1/3270/06) a Genologické a medziliterárne štúdie (VEGA 1/0025/09) a v súčasnosti participuje na projekte Dejiny etiky na Slovensku I. (16.-18. storočie) (KEGA 011PU-4/2015). Úlohy v rámci grantu: bádateľ historiografických a filozofických aspektov súčasnej literatúry, autor hesiel do slovníka diel slovenskej literatúry v oblasti experimentálna poézia a súčasná próza, prepojenie kultúry, filozofie a literatúry. Personálna a sociálna deixa v slovenčine (človek v jazyku, jazyk o človeku) (VEGA 1/0099/16); Literárne podoby migrácie (VEGA 1/0157/17); Lexikón slovenskej literatúry a kultúry 1989 – 2015 (autori, diela, procesy a intermediálne presahy) (VEGA 1/0523/18) či E-learningový modul kurzu Dejiny etického myslenia na Slovensku II. (2. polovica 18. storočia – do roku 1918) (KEGA 013PU-4/2019). Úlohy v rámci grantu: supervízorka teoretických aspektov súčasnej literatúry, autorstvo štúdií pre postál v oblasti próza, súčasná slovenská literatúra 20. a 21. Storočia.

PhDr. Milan Kendra, PhD. je odborný asistent na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu: interpretácia umeleckého textu, teória umeleckého textu, poetika prozaického textu, komunikačná estetika, svetová literatúra 20. storočia. Je autorom knižnej monografie Kontúry slovenskej prózy obdobia realizmu (2013), autorom literárnokritických analýz kníh pôvodnej súčasnej slovenskej prózy publikovaných v súboroch TOP 5 – slovenská literárna a výtvarná scéna 2010 / 2011 / 2012 v odbornej reflexii (2012, 2013, 2014), autorom štúdií (interpretačný, naratologický a literárnokritický prístup k prozaickým textom) v jednotlivých číslach tematických zborníkov K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 (I. – V.) a K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 (I. – III.) a autorom desiatok recenzií na tému súčasnej slovenskej prózy. Bol zodpovedným riešiteľom vedeckých grantov Vývinové tendencie slovenskej literatúry 50-tych a 60-tych rokov XX. storočia (VEGA 1/0499/09), Hodnoty a kľúčové tendencie súčasnej slovenskej literatúry (na pozadí kultúrnych a spoločenských zmien po roku 1989) (VEGA 1/0489/10) a Osobnosti a osobitosti slovenskej literatúry po roku 2000 v intermediálnom kontexte (VEGA 1/0609/13). Úlohy v rámci grantu: bádanie teoretických aspektov súčasnej literatúry, autorstvo a redakcia textov pre portál v oblasti próza a teória literatúry.

Mgr. Martin Makara, PhD. pracuje v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied a je členom výskumného grantu Lexikón slovenskej literatúry a kultúry 1989 – 2015 (autori, diela, procesy a intermediálne presahy) (VEGA 1/0523/18) a Slovenská literárna kultúra po roku 1989 (slovník pojmov, subjektov a inštitúcií) (VEGA 1/0666/22). Je tiež autorom viacerých štúdií o literárnej metodike literatúry 20. a 21. storočia, v karentovanom časopise mu vyšla štúdia Premenné faktory literárnokritického hodnotenia (na príkladoch vybraných literárnokritických polemík tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia), v ktorej sumarizuje viaceré aspekty axiológie v teórii a praxi. Výskumné oblasti späté s riešením grantu: súčasná slovenská literatúra a literárna kritika. Úlohy v rámci grantu: rešerš literárnych časopisov (literárnokritická reflexia), digitalizácia archívnych materiálov, autorstvo nových štúdií do portálu v oblasti súčasná poézia a próza.

Mgr. Ema Palková je denná doktorandka na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Je členkou vedeckého grantu Slovenská literárna kultúra po roku 1989 (slovník pojmov, subjektov a inštitúcií) (VEGA 1/0666/22). Publikuje štúdie z oblasti literárnej komparatistiky a súčasnej slovenskej a svetovej poézie. Úlohy v rámci grantu: rešerš literárnych časopisov (literárnokritická reflexia), digitalizácia archívnych materiálov, autorstvo hesiel do portálu oblasti poézia.