O projekte

Lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989 je online referenčným slovníkom, ktorého cieľom je zaznamenanie a charakteristika pojmov, subjektov, inštitúcií a ďalších aktérov zabezpečujúcich literárnu kultúru na Slovensku. Slovník svoj primárny výskumný záber ohraničuje obdobím od roku 1989 po súčasnosť. Medze časovej osi však ponecháva otvorené, tak ako sú otvorené skúmané javy. Ak si to povaha skúmaných javov vyžaduje, naznačuje ich kontinuitu či genézu s predchádzajúcimi obdobiami, ako aj s pokračovaním javov až do súčasnosti. Uvedený spoločensko-politický medzník ostáva orientačným bodom na časovej osi ako ohraničenie konkrétnej historickej etapy, ako ruptúra v dejinnej kontinuite Slovenska symbolicky zosobnená „Nežnou revolúciou", po ktorej došlo k zásadnej zmene spoločenských podmienok pre umenie a kultúru.

Z rozsiahlej histórie pojmu kultúra, na ktorý sa nazerá filozoficky, antropologicky, behaviorálne či ekonomicky, je v tomto slovníku uplatnený prístup ku kultúre v priereze jej viacerých úrovní. Na všeobecnom základe je to kultúra „ako systém kategórií a predpokladov, umožňujúcich činnosť a tvorivé výstupy [products], [...] ako aj samotné výstupy nejakej spoločnosti" (Culler 1999) a tiež ako druh „špecifického poľa kultúrnej produkcie, jedného z relatívne autonómnych priestorov sociálnych aktivít, ktorý je v interakcii s ďalšími poľami sociálnych aktivít odlišného zamerania (najmä politické, ekonomické, mediálne)" (Šrank 2015, s. 7; tiež Bourdieu 2010). Na kultúru však možno nahliadať aj inak než cez vecné výdobytky, produkty a ekonomické vzťahy. Je to pohľad na kultúru ako na „kupolu" (metafora Dany Podrackej) budovanú hierarchicky zo širokých základov smerom k vrcholu, ako súhrn individualizovaných kultúrnych úsilí smerujúcich k zjednocujúcej identite a zmnožovaniu duchovných hodnôt; úsilí, ktoré kultúru a jej identifikačné znaky dynamicky a dialekticky formujú. Takáta kultúra zahrnuje v sebe ako podmnožiny jednotlivé kultúrne zložky a zmenou svojich zložiek mení čiastočne alebo podstatne svoju podobu aj kultúra.

Lexikón dáva jednotlivými heslami tiež odpoveď na otázku, aká bola a je literárna kultúra súčasnosti a s ňou spojenej bezprostrednej minulosti. Predmetom výskumu lexikónu sú činnosti a výsledky tvorivej činnosti, ktoré majú zásadný podiel na formovaní literárnej kultúry. Do výberu sú zahrnuté najmä tie, ktoré významným spôsobom diachrónne utvárali literárnu kultúru po roku 1989 a synchrónne ju tvarovali. Dôležité miesto v lexikóne majú literárnoteoretické heslá vymedzujúce poetiku, autorské postoje a vlastnosti literárnych diel alebo literárnych pohybov a tendencií. Heslá o literárnych časopisoch, vydavateľstvách umeleckej literatúry, spisovateľských a stavovských organizáciách, literárnych cenách a súťažiach okrem štandardných súradníc o čase, priestore, vecnej náplni a personálnom obsadení podávajú tiež informácie o presahu k vyšším úrovniam literárnej kultúry, kde majú svoje jedinečné miesto.

Otvorená štruktúra online slovníka umožňuje postupne rozširovať jednotlivé heslá, dopĺňať ich obsah o nové súvislosti v čase, ako aj novými výskumami problematiky. Literárnokultúrne jednotky sú selektované podľa axiologického princípu relevancie, ktorý je tiež uplatnený pri prezentácii hesiel. Ti majú tri stupne: hlavné heslá majú najväčší rozsah a štruktúrovanú osnovu, sekundárne heslá majú jednoduchú, no pritom rozvinutú charakteristiku, a napokon sú informačné heslá, ktoré stručne vysvetľujú jednotlivé pojmy či javy alebo odkazujú na iné miesto lexikónu, kde sa daná explikácia nachádza. Do tretice je princíp relevancie použitý v dizajne hesiel: dôležité informácie sú odlíšené od sprievodných informácií graficky, typom a veľkosťou písma.

Heslá vznikali ako výskumy autorov jednotlivcov alebo autorských dvojíc, ktorých výstupy boli posúdené dvojstupňovou kontrolou. Cieľom bolo dosiahnuť vecnosť, informačnosť a objektívnosť hesiel, ale tak, aby sa v nich úplne nepotláčal individuálny, autorský pohľad na analyzovanú literárnokultúrnu jednotku. Dôležitým prvkom lexikónu je sieťovanie informácií pomocou vyhľadávania v databáze slovníka.

Doc. Mgr. et Mgr. Ján Gavura, PhD. (zodpovedný riešiteľ) je docent na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej len FF PU). Od polovice deväťdesiatych rokov sa profiloval ako literárny kritik domácej a zahraničnej poézie a výber z týchto hodnotiacich článkov publikoval knižne pod názvom Lyrické iluminácie: kritiky a interpretácie 1997 - 2010 (2010). Postupne sa začal viac zameriavať na literárnohistorické súvislosti s presahmi k semiopoetike a komparatistike. Knižne vydal literárnohistorickú monografiu Ján Buzássy (2008, Prémia Literárneho fondu, Cena rektora PU v Prešove) a monografiu zachytávajúcu dvojníctvo a literárnu depersonalizáciu v poézii pod názvom Iné ja. Lyrický subjekt ako objekt básnickej introspekcie (2014). Je autorom 6 štúdií v karentovaných časopisoch a periodikách v databázach (SCOPUS a WoS). V pozícii zodpovedného riešiteľa viedol štyri VEGA granty a jeden APVV projekt: (VEGA 1/0666/22) Slovenská literárna kultúra po roku 1989 (slovník pojmov, subjektov a inštitúcií); (VEGA 1/0523/18) Lexikón slovenskej literatúry a kultúry 1989 - 2015 (autori, diela, procesy a intermediálne presahy); (VEGA 1/0048/13) Súčasná slovenská literatúra a kultúra v súradniciach európskeho umenia; (VEGA 1/0086/09) Kultúrno-historické udalosti 20. storočia a ich umelecká reflexia v Strednej a Západnej Európe; (APVV-18-0043) Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989. Na svojom konte má tiež rozsiahlu edičnú činnosť, ktorá aktuálne prevyšuje viac než 30 vedeckých a umeleckých publikácií; medzi nimi vedecké súborné dielo Laca Novomeského (2010) a Valentína Beniaka (2012), 12 zväzkov edície TOP 5 – slovenská literatúra v odbornej reflexii (12 zväzkov). V súvislosti s tematikou grantu pripravil do tlače slovník s názvom Malý lexikón slovenskej literárnej kultúry po roku 1989. Prolegomena (2021) a rozsiahly Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 (2024, v spolueditorstve s Martou Součkovou), v ktorom je zaznamenaných 178 hesiel s charakteristikou diel vydaných po roku 1989. Úlohy v rámci grantu: hlavný supervízor a editor, vedúci pracovnej skupiny skúmajúcej poéziu. Hlavný autor a editor portálu: spoluautor úvodu, revízia a autorstvo štúdií.

Prof. PhDr. Marta Součková, PhD. (zástupkyňa projektu) je profesorka na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií na FF PU. Jej výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu sú: ponovembrová slovenská literatúra, literárna kritika, intertextualita a intermedialita, genderové štúdiá. Je autorkou monografii Personálna téma v prozaickom texte (2001) a P(r)ózy po roku 1989 (2009), skrípt Osobnosti a osobitosti slovenskej prózy 80-tych a zač. 90-tych rokov (1993) a Prozaické debuty v 80. a 90. rokoch (1994), P(r)ózy po roku 2000 (2021)viac ako 80 štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch a 2 štúdie v karentovanom časopise World Literature Studies. Je organizátorkou (desiatich) medzinárodných konferencií o slovenskej literatúre po roku 1989, neskôr po roku 2000 a editorkou zborníkov z nich, editovala aj výber Jozef Cíger Hronský. Prózy (2008) a Milo Urban. Prózy (2012); spolu s J. Gavurom a R. Kittom edituje literárnokritické publikácie TOP 5 (slovenská literárna a výtvarná scéna 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 v odbornej reflexii). Spolupracovala i na kolektívnom projekte Slovník slovenských spisovateľov (ed. V. Mikula, 1999, česky 2005). Naposledy vydala výber zo svojich kritík Do poslednej bodky (2015) a pripravila antológiu slovenskej poviedky 20. storočia, ktorá vyšla v maďarčine s názvom Modern Dekameron (2016). V roku 2017 pôsobila ako redaktorka časopisu Romboid. Je zodpovednou riešiteľkou vedeckých grantov, naposledy VEGA 1/0609/13, Osobnosti a osobitosti slovenskej literatúry po roku 2000 v intermediálnom kontexte. Bola členkou projektu APVV-18-0043 Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989. Úlohy v rámci grantu: hlavná supervízorka a editorka, vedúca pracovnej skupiny skúmajúcej prózu. Hlavná autorka a editorka portálu: spoluautorka úvodu, revízia a autorstvo štúdií.

Doc. PhDr. Marcel Forgáč, PhD. je docent na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu: svetová literatúra 20. a 21. storočia, súčasná slovenská literatúra, genológia a medziliterárnosť, literárna kritika, literárna komparatistika. Je autorom monografie Existencializmus a slovenská literatúra (interpretácia foriem existenciálnej rétoriky v dielach Dominika Tatarku, Jána Johanidesa a Rudolfa Slobodu) (2014). Je autorom desiatky štúdií, recenzií a kritík na tému súčasnej svetovej a slovenskej literatúry, ktoré publikoval v domácich i zahraničných časopisoch (RAK, Romboid, World Literature Studies, Host) a konferenčných zborníkoch. Medzi zásadné práce autora patria štúdie Jarošovo "defenzívne čítanie" magického realizmu (In: World Literature Studies, 2016, č. 2, s. 18-28), Filozofujúca literatúra (In: Filosofické reflexe umění. Praha: Togga 2010, s. 371 – 391) či Situácia postáv v tvorbe Ivany Dobrakovovej (I. Dobrakovová: Toxo). (In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 II. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2014, s. 112 – 116). Bol riešiteľom vedeckých grantov: Vývinové problémy svetovej literatúry 20. storočia (KEGA 046PU-4/2012) a Genologické a medziliterárne štúdie (VEGA 1/0025/09). Úlohy v rámci grantu: supervízor filozofických aspektov súčasnej literatúry, autorstvo a revízia štúdií pre portál v oblasti próza, súčasná slovenská literatúra v kontexte európskej literatúry.

Doc. Mgr. Pavol Markovič, PhD. je docent na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu: súčasná slovenská literatúra, literárna kritika, staršia slovenská literatúra, komparácia poetík starších a novších období slovenskej literatúry a výskum ich poetologických parametrov, genológia, interdisciplinarita. Je autorom monografie Interpretačné horizonty staršej slovenskej literatúry (2012) a desiatok štúdií a recenzií na tému súčasnej slovenskej literatúry (interpretačný, komparatistický, literárnokritický prístup) a staršej slovenskej literatúry. Pravidelne prispieva do cyklu Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry, organizovaného Ústavom slovenskej literatúry SAV. Pripravuje aj literárnokritické štúdie o dielach súčasnej slovenskej literatúry, pravidelne publikované v zborníkoch Top 5 (2012 – 2017) a v tematických zborníkoch K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 (I. – V.) a ich pokračovaniach, zaoberajúcich sa literatúrou po r. 2000. Prispieva do odborných literárnovedných periodík (Litikon, Slovenská literatúra, Vertigo). Bol riešiteľom vedeckých grantov Teória umeleckého diela (VEGA 1/3270/06) a Genologické a medziliterárne štúdie (VEGA 1/0025/09) a v súčasnosti participuje na projekte Dejiny etiky na Slovensku I. (16.-18. storočie) (KEGA 011PU-4/2015). Úlohy v rámci grantu: bádateľ historiografických a filozofických aspektov súčasnej literatúry, autorstvo a editácia štúdií pre portál v oblasti experimentálna poézia a súčasná próza, prepojenie kultúry, filozofie a literatúry.

Doc. Mgr. Garbiela Mihalková, PhD. je docentka na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu: súčasná slovenská literatúra, literárna kritika, staršia slovenská literatúra, genológia (próza). Je autorkou monografii Medzi poviedkou a románom : interpretačné prieniky do prozaických textov Rudolfa Slobodu (2011) a K podobám slovenskej krátkej prózy po roku 1956 (novela Jána Johanidesa a poviedka Jaroslavy Blažkovej (2021), ako aj desiatok štúdií na tému súčasnej slovenskej literatúry, viaceré v nich karentovaných časopisoch. Bola riešiteľkou vedeckých grantov VEGA a KEGA, v ktorých sa pripravovali e-kurzy a nové témy zo slovenskej literatúry a kultúry. Teória umeleckého diela (VEGA 1/3270/06) a Genologické a medziliterárne štúdie (VEGA 1/0025/09) a v súčasnosti participuje na projekte Dejiny etiky na Slovensku I. (16.-18. storočie) (KEGA 011PU-4/2015). Úlohy v rámci grantu: supervízorka teoretických aspektov súčasnej literatúry, autorstvo štúdií pre postál v oblasti próza, súčasná slovenská literatúra 20. a 21. storočia.

PhDr. Milan Kendra, PhD. je odborný asistent na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Výskumné a pedagogické oblasti späté s riešením grantu: interpretácia umeleckého textu, teória umeleckého textu, poetika prozaického textu, komunikačná estetika, svetová literatúra 20. storočia. Je autorom knižnej monografie Kontúry slovenskej prózy obdobia realizmu (2013), autorom literárnokritických analýz kníh pôvodnej súčasnej slovenskej prózy publikovaných v súboroch TOP 5 – slovenská literárna a výtvarná scéna 2010 / 2011 / 2012 v odbornej reflexii (2012, 2013, 2014), autorom štúdií (interpretačný, naratologický a literárnokritický prístup k prozaickým textom) v jednotlivých číslach tematických zborníkov K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 (I. – V.) a K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 (I. – III.) a autorom desiatok recenzií na tému súčasnej slovenskej prózy. Bol zodpovedným riešiteľom vedeckých grantov Vývinové tendencie slovenskej literatúry 50-tych a 60-tych rokov XX. storočia (VEGA 1/0499/09), Hodnoty a kľúčové tendencie súčasnej slovenskej literatúry (na pozadí kultúrnych a spoločenských zmien po roku 1989) (VEGA 1/0489/10) a Osobnosti a osobitosti slovenskej literatúry po roku 2000 v intermediálnom kontexte (VEGA 1/0609/13). Úlohy v rámci grantu: bádanie teoretických aspektov súčasnej literatúry, autorstvo a redakcia textov pre portál v oblasti próza a teória literatúry.

Mgr. Martin Makara, PhD. pracuje v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied a je členom výskumného grantu Lexikón slovenskej literatúry a kultúry 1989 – 2015 (autori, diela, procesy a intermediálne presahy) (VEGA 1/0523/18) a Slovenská literárna kultúra po roku 1989 (slovník pojmov, subjektov a inštitúcií) (VEGA 1/0666/22). Je tiež autorom viacerých štúdií o literárnej metodike literatúry 20. a 21. storočia, v karentovanom časopise mu vyšla štúdia Premenné faktory literárnokritického hodnotenia (na príkladoch vybraných literárnokritických polemík tridsiatych a štyridsiatých rokov 20. storočia), v ktorej sumarizuje viaceré aspekty axiológie v teórii a praxi. Výskumné oblasti späté s riešením grantu: súčasná slovenská literatúra a literárna kritika. Úlohy v rámci grantu: rešerš literárnych časopisov (literárnokritická reflexia), digitalizácia archívnych materiálov, autorstvo nových štúdií do portálu v oblasti súčasná poézia a próza.

Mgr. Ema Palková je denná doktorandka na Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU. Je členkou vedeckého grantu Slovenská literárna kultúra po roku 1989 (slovník pojmov, subjektov a inštitúcií) (VEGA 1/0666/22). Publikuje štúdie z oblasti literárnej komparatistiky a súčasnej slovenskej a svetovej poézie. Úlohy v rámci grantu: rešerš literárnych časopisov (literárnokritická reflexia), digitalizácia archívnych materiálov, autorstvo hesiel do portálu oblasti poézia.